Vybral sa teda krátko potom, čo spolu dohovorili. Opustil kolegov od živého stola plného vtipov a hudby a vydal sa na krátku cestu domov, ani nie 5 minút pešo. Už prichádzal na roh dobre známej ulice, tej na ktorej si každé poobedie povie konecne doma keď zrazu v tieni budovy, na chodníku zbadal na zemi ležať muža ... Muža, ktorý mal tvár pokrytú tmavou zaschnutou krvou. Ležal a čakal. On, zdesený, so srdcom na správnom mieste sa k nemu pomaly naklonil a spýtal sa ho, či je v poriadku. Ľudia ležiaci na chodníku sa predsa oblúkom neobchádzajú.
Muž sa prudko zodvihol zo zeme a násilne ho zdrapil k sebe, s nožíkom v ruke ... Okradol, udrel, utiekol.
Ľudia ležiaci na chodníku sa predsa oblúkom neobchádzajú.